Zepter Blog
"Po takmer štyroch desaťročiach existencie a pôsobenia spoločnosti Zepter s plným presvedčením tvrdím, že naša krajina, predtým Juhoslávia, dnes Srbsko, nikdy nemala a ani nikdy nebude mať osobnosti, ktoré so srbským pôvodom a menom vytvorili takýto podnik svetového rozsahu. Mám na mysli najmä podnikanie, vynímajúc minulé alebo budúce významné osobnosti z oblasti vedy alebo nových technológií, ktoré môžu prispieť k nejakému podnikateľskému úspechu," povedal v rozhovore pre NIN Philip Zepter, majiteľ spoločnosti Zepter. Dodal, že tento úspech sa nebude opakovať ani v oblasti mecenášstva, pretože je toho veľa, čo spolu s manželkou za uplynulých 30 rokov dosiahli a finančne podporili, a čo, ako hovorí, zostane „pre ľudí a túto krajinu“.
Hovoríte, že zostane pre ľudí a krajinu, ale pod menom Philip Zepter, nie Milan Janković. Nedávno ste v Banjaluke povedali, že človek nemôže uniknúť svojim koreňom. Nezriekli ste sa ich nepriamo zmenou mena a naviazaním svojej podnikateľskej identity na iné časti sveta?
Meno človeka nie je zárukou ničoho. Mimochodom, meno Zepter znamená palica alebo žezlo (z gréckeho slova skeptron). Je to jeden zo symbolov vládnutia, symbol moci a suverenity. Ak je meno znamením, som hrdý na to, že moc a nezávislosť sa spájajú s mojou spoločnosťou. O to som bojoval. Zmena mena bola racionálnym rozhodnutím a nič som pre ňu neobetoval. Som denne prítomný a aktívny v Srbsku, Republike srbskej, je to evidentné - budujem a prispievam, podporujem a poskytujem dotácie. Napokon, rozhodnutie zmeniť meno a priezvisko bolo celkom spontánne, pretože sme sa stotožňovali s naším dielom - „Zepterom“, na ktorom sme do tej doby pracovali 15 rokov vo dne v noci.
Bolo jednoduché zmeniť podnikateľskú filozofiu aj prostredie v roku 1980, keď ste odišli do Viedne, zo socialistickej do kapitalistickej krajiny?
Strávil som šesť mesiacov ako stážista v rakúskej firme a uvedomil som si, že je ľahké prispôsobiť sa lepším podmienkam. Dobre regulované podnikateľské prostredie si nevyžaduje žiadne machinácie, ako napríklad hľadanie právnych medzier, politickú podporu... Videl som šancu na dôstojnú prácu, preto som sa rozhodol zostať.
Do akej miery bola kľúčom k vášmu globálnemu obchodnému úspechu rýchlosť vašej adaptácie na nové podmienky? A zohrala v tom nejakú úlohu srbská vzdorovitosť, vzhľadom na to, že niektorí vaši bývalí kolegovia vás „odprevadili“ plní nedôvery a zlomyseľnosti?
Neviem, ako sa moji kolegovia cítili, keď som sa presťahoval do Viedne. Nikto si nevedel predstaviť, čo dosiahnem. Ani ja. Rozhodol som sa zostať so skromnými ambíciami - zarobiť a ušetriť 100 000 nemeckých mariek. Keď sa nad tým zamyslím, všetko sa to začalo mojou túžbou uvoľniť a otestovať svoj tvorivý potenciál, ktorého som si bol vedomý, v normálnom, demokratickom, predovšetkým dobre regulovanom a, povedal by som, spravodlivom prostredí. Vo férovej hre, na cudzom ihrisku. A podarilo sa mi to. S veľkou dávkou práce a trpezlivosti.
Objavili sa v tejto férovej hre nejaké ilúzie alebo neférové ťahy, ktoré vám sťažili dosiahnuť víťazstvo?
V mnohých krajinách som strávil viac ako rok vyjednávaním o zavedení do zákona môjho dovtedy jedinečného priameho marketingu v predaji. Napríklad vo Francúzsku. V tejto krajine vyvoláva nevôľu už samotný pojem zdravá strava. Chutné - áno, ale zdravé? Veľkej globálnej spoločnosti, ktorá mala na tento typ podnikania povolenie, bola trikrát pozastavená činnosť. Nehovoriac o povinnostiach spoločnosti voči zamestnancom. Preto sme mali veľkú firmu na Champs-Élysées, obchod na najrušnejšej ulici Saint-Germain-des-Prés. A potom, po rokoch presviedčania regulačných úradov, sa zrazu môj priamy marketing používal na predaj všetkého, od spodnej bielizne po umenie a autá. Myslím, že Francúzsko bolo poslednou krajinou v Európe, kde sa otvoril obchod so zdravou výživou.
Svoj prvý podnikateľský krok ste urobili s hrncami na varenie . Ako ste prišli na nápad vytvoriť nový typ výrobku, ktorý už každá domácnosť má, a to za oveľa nižšie ceny, ako sú tie vaše?
"K môjmu podnikateľskému úspechu prispelo mnoho faktorov. Jedným z nich je nepochybne schopnosť poznať okolnosti, dôsledky, ktoré sú nepopierateľné, a nájsť riešenia na ich zvládnutie. Teda rýchlosť adaptácie. Mimochodom, toto je tiež jedna z definícií inteligencie. Neexistujú večne aktuálne pojmy ani večne aktuálne statky. Existujú len dobre (alebo zle) premyslené obchodné koncepcie. A absolútna oddanosť svojej myšlienke, vytrvalosť, pracovitosť. Keď som začal podnikať, existovali stovky výrobcov, ktorí predávali hrnce na varenie. Hoci ma vyhlásili za kráľa hrncov, Der Midas der Töpfe, od samého začiatku som predával kuchynský riad s overenými vlastnosťami, chránený mnohými patentmi. Dnes však stovky malých, veľkých, skutočných či fiktívnych firiem predávajú riad úplne beztrestne, bezohľadne, s falošnými tvrdeniami o kvalite totožnej s tou našou. Mne tie reklamy pripadajú ako starý film, ktorý som sám vytvoril pred 40 rokmi. Netreba zabúdať, že všetky súčasné materiály sa objavili až po našom nerezovom riade."
Predali ste viac ako 20 miliónov hrncov, ale tvrdíte, že ste nezbohatli na ich predaji, ale na spôsobe života. Trváte na tom, že ste nezbohatli na predaji ilúzie, že všetky jedlá pripravené vo vašich nádobách sú zdravé, čomu mnohí ľudia uverili vďaka dobrému marketingu?
Jeden z najdôležitejších marketingových princípov znie: ľudia nekupujú veci/tovary, ale emócie - prezentáciu seba samých, svojich túžob a emócií. Všetci máme jednu univerzálnu potrebu a túžbu: žiť dlhšie, byť zdraví, aby naša mladosť a krása vydržali čo najdlhšie. Celá moja filozofia podnikania a všetky výrobky spoločnosti Zepter napĺňajú tieto prvotné ľudské potreby a túžby. Nepredávame teda ilúziu, pretože všetky naše výrobky sú hmatateľné, overiteľné a skutočne fungujú. To je dôvod, prečo sme na trhu tak dlho. Ľudí nemôžete klamať dlhodobo.
Je to overiteľné, pokiaľ ide o princíp prípravy zdravých potravín?
Pred spoločnosťou Zepter nebol žiadny predaj kuchynského riadu založený na princípe prípravy zdravých jedál. Dokonca ani americká spoločnosť, ktorá predávala oceľový kuchynský riad nižšej technickej kvality ako Zepter a v ktorej som bol úspešným manažérom a niekoľko rokov jedným z riaditeľov, nikdy nespomenula pojem nutricionizmus - ako návyk, na ktorom je založený predaj. A to nám bolo veľmi blízke, takže sme našim predajným poradcom neustále poskytovali prostriedky na zlepšenie pomocou nových vedeckých poznatkov. A nielen to! V každej svojej firme alebo predajni som zamestnával odborníka na výživu, aby dával klientom odporúčania a tiež aby s nimi viedol konštruktívne rozhovory o ich zdraví vo všeobecnosti, vzhľadom na to, že väčšina týchto odborníkov na výživu boli lekári. Chcel by som len pripomenúť, že do roku 2000 som mal spoločnosti v 51 svetových metropolách. V akej realite žijete, ak si myslíte, že zdravá strava alebo znečistenie životného prostredia sú ilúzie? Všetko bolo rovnaké aj pred 40 rokmi, len niektorí ľudia si to uvedomili včas, niektorí neskôr a niektorí nikdy.
Realita v Srbsku je ale taká, že mnohí ľudia si nemôžu dovoliť drahé potraviny na prípravu zdravých jedál...
Zdravie je to najcennejšie a jedlo by malo byť vašou medicínou. Význam potravín pri prevencii, ale aj pri liečení z akejkoľvek choroby je známy už od staroveku. Na základe toho som sa snažil ľuďom objasniť konkrétne okolnosti podložené vedeckými poznatkami a faktami. Náš úspech to dokázal, zmenil nás, s ním sme sa stotožnili a prepojili a hrnce boli len nástrojom, ktorý umožnil, aby sa tento zmysel naplnil, realizoval.
Boli hrnce nástrojom na získanie vášho prvého milióna? Koľko miliárd dolárov alebo eur je teraz na účtoch vašich spoločností? Teraz máte aj iné produkty a časopis Forbes vás vyhlásil za najbohatšieho Srba, pričom váš majetok odhadol na približne sedem až deväť miliárd dolárov.
Rád by som časopisu Forbes veril. Hodnotenie je na nich. Ja som už dávno prestal počítať, čo je zároveň cnosťou aj slabinou všetkých veľkých podnikateľov. Viem len to, že v Srbsku som poskytol viac ako 85 miliónov eur na kultúru a investoval viac ako 250 miliónov eur do podnikania, všetko zdokladované do posledného eura. S manželkou patríme k ľuďom, ktorých na svete nie je veľa. K tým, ktorí do kultúrnych inštitúcií investovali seriózne peniaze. Nesmieme zabudnúť, že zemunské divadlo bolo schátrané, zaplavené trhovými stánkami. Potom však vzniklo divadlo Madlenianum, ktoré sa stalo váženou inštitúciou v Srbsku. Bol to veľký projekt, stál veľa peňazí, a ak sa pýtate, čo sme tým získali, odpoveď znie - nič materiálne, ale v duchovnom zmysle veľa. Dáva to zmysel života mojej manželky a ona ho stále z celého srdca podporuje. Preto každý rok vyťahujeme z vrecka asi jeden a pol milióna eur, aby sme ho udržali v činnosti. Neviem, či sa toto započítava do hodnotenia magazínu Forbes.
Aký je recept na váš úspech v podnikaní, sú to vedomosti alebo podnikateľská intuícia, a existuje úspech bez neúspechu?
Základným znakom spoločnosti Zepter je ľudskosť. Je „tajomstvom“ nášho globálneho úspechu a jej jazyku už 40 rokov rozumie viac ako 85 miliónov používateľov na celom svete, v rôznych národoch a kultúrach, v 56 krajinách sveta. Mnohé o našej spoločnosti sa považovalo za tajomné, ale to, čo sme robili, bola tá najjednoduchšia vec: navrhli sme, rozhodli sme sa pre nový, dovtedy neznámy marketingový a predajný systém, zdokonalili sme ho, potom sme do tohto projektu investovali sami a - uspeli sme! A po celý ten čas sa diali udalosti jedna za druhou, stretnutia, služobné cesty, tisíce intenzívnych diskusií s mnohými výnimočnými ľuďmi. Zmenili sme svet okolo nás, ale aj seba. Náš úspech to dokázal, zmenil nás, spojil a prepojil.
Neodpovedali ste na otázku o zlyhaniach. Považujete investovanie na Ukrajine, kde vaše podnikanie zaniklo, za neúspech? Nebola vaša podnikateľská intuícia schopná predvídať vojnu a o koľko peňazí ste prišli?
Obchod na Ukrajine úplne nezanikol. Dúfame v rýchle ukončenie vojny a koniec tejto veľkej tragédie. Stratili sme veľa, ale svoju povesť a dôveru zákazníkov na Ukrajine sme budovali celé desaťročia a nemienili sme sa vzdať len tak ľahko. Nevraživosť medzi oboma národmi bola veľmi viditeľná, ale bežný život stále prebiehal v akejsi harmónii. Koniec koncov, vďaka našej celosvetovej prítomnosti nás neminula žiadna vojna, žiadna inflácia. Myslím si, že ani veľkí hráči na politickej scéne nepredpokladali vojnu takéhoto rozsahu. Moja intuícia je vitálna, konštruktívna, nie deštruktívna - prežijeme aj toto!
Ako robíte obchodné rozhodnutia a mali ste pri niektorých z nich podporu politikov? Nemyslím len v Srbsku, ale na celom svete, kde je všetko spojené s politikou vrátane obchodu.
Nikdy nikde. Stretnutia boli, áno, ale až vtedy, keď som už bol známy. Žiadne rozhovory o práci alebo podpore sa nekonali. Keď sa nad tým zamyslím, je to jeden z kľúčov k úspechu - robím vlastné obchodné rozhodnutia a koncepcie, absolútne nezávisle.
Je to kvôli vašej nezávislosti, že vás niektorí politici v Srbsku označili za zločinca a obvinili vás, že ste v 90. rokoch predávali zbrane a nie hrnce? Zraňujú vás takéto obvinenia?
Tieto absolútne lži ma nezraňovali, pretože bolo jasné, že nič z toho nie je pravda, a tiež sa vedelo, kto a prečo to tvrdí. Ak nie ste schopní objasniť motív, potom je motívom biznis. Neúspešný a odsúdený srbský politik a slaboduchý vydierač z medzinárodnej mimovládnej organizácie. Ale poškodilo to moju manželku, ktorá sa už vtedy hlboko angažovala vo svojich charitatívnych a kultúrnych projektoch - Fond „Madlena Zepter“, Madlenianum, Galéria Zepter, Múzeum Zepter. Podal som žalobu a americký súd bez dokazovania rozhodol, že to všetko bolo ohováranie.
Nemáte dobrú mienku o politikoch, ale zúčastnili ste sa na protestoch v Belehrade, ktoré trvali niekoľko mesiacov, po boku Zorana Đinđića. V Srbsku dnes ľudia opäť protestujú proti súčasnej vláde a na protestoch sa zúčastňujú aj študenti. Pripojili by ste sa k nim aj dnes?
Podporujem protesty ako posledný pokus o riešenie problémov, najmä ak sú ohrozené základné práva a existenčné princípy a inštitúcie ich nemôžu alebo nechcú riešiť. Ak sa základné požiadavky v inštitúciách nevyriešia, potom sú protesty legitímnym spôsobom nátlaku. Ak sa na protesty nereaguje, ďalším krokom sú blokády. Ak sa ani potom nič nezmení, bude nasledovať povstanie, a to by sa nemalo a nesmie stať. Je to zodpovednosť výkonných orgánov, ktoré si musia byť vedomé svojho konania alebo nekonania. Som presvedčený, že výkonná moc si uvedomuje sled udalostí. Podporujem protesty proti znečisťovaniu, predovšetkým vzduchu, vody a potravín. Žijeme v plynovej komore. Prijímame do seba toľko jedov, že sú ohrozené aj naše životy. Nehovoriac o fyzickom a duševnom zdraví. Pri tejto príležitosti, a to je v tejto chvíli najdôležitejšie, by mali vystúpiť všetci, výkonná moc aj opozícia. Všetci sme rovnako ohrození, hoci si možno neuvedomujeme hrozivé dôsledky. Nikto nemôže uniknúť znečisteniu. Toto nebezpečenstvo, ktoré nezmizne, musí byť všetkým jasné. Riešenia existujú, ale niekto ich musí realizovať.
Práve ste zopakovali to, čo ste nedávno povedali na jednom zhromaždení, že žijeme v plynovej komore. Uvedomujete si, že mnohí si to vyložili tak, že využívate strach ľudí, aby ste zarobili peniaze predajom vašich čističiek vzduchu?
Povedal som pravdu, pretože práve teraz dýchate vzduch, ktorý je pravdepodobne jedným z najviac znečistených na svete. Predstavitelia verejných funkcií, teda úradov, by mohli byť trochu ústretovejší a vypočuť si, že tento problém sa dá riešiť. Štát môže kúpiť 200 000 čističiek vzduchu a nainštalovať ich do každej kancelárie, do každého domu, v Bore, v Čačaku, všade tam, kde je vzduch znečistený. Podmienky sa potom dramaticky zlepšia. A po všetkých týchto známych skutočnostiach som obvinený z propagácie znečisteného ovzdušia s cieľom predať čističky. Drvivá väčšina sveta si uvedomila, že čistenie vzduchu nemá alternatívu. Mnohí začali masovo vyrábať čističky vzduchu. Najmä po vypuknutí epidémie Covidu, keď sa zistilo, že sa neprenáša len dotykom, ale oveľa viac vzduchom. Robí sa to preto, lebo je to výnosný biznis, ale aj ako snaha tento problém čo najlepšie vyriešiť.
V podnikaní ste dosiahli takmer všetko. Ponorili by ste sa do politických vôd, možno aby ste vyriešili problém znečistenia, alebo si stále myslíte, že by to pre vás bola degradácia?
Áno, povedal som to. Aby som bol úprimný, nielen degradácia, ale myslím si, že z môjho pohľadu by bolo angažovanie sa v politike, najmä na vyššej úrovni, ako som povedal, ponížením. Niektoré veci však vždy treba zmeniť, bez ohľadu na systém, krajinu, režim, veci vždy môžu byť lepšie a mali by byť lepšie. Nezúčastnil by som sa na tom priamo, ale ako akási morálna podpora. Moje úspechy v podnikaní sú väčšie ako akákoľvek funkcia alebo postavenie v politike. A to najmä preto, že viem, že by som nemohol nič zmeniť.
Je tento názor založený na vašich skúsenostiach z olympijského výboru, ktorý ste rýchlo opustili, napriek tomu, že ste boli športový nadšenec ?
Na základe toho, ale aj na základe mentality našich ľudí. Je dobré, že sa to stalo na tejto úrovni, preto hovorím - už nikdy viac. Žiadna verejná funkcia, kde by som bol závislý na „periférii“, teda na ľuďoch, ktorým nezáleží na všeobecnom záujme, len na svojom, a to takýmto neprijateľným spôsobom. Keď som nastúpil do Olympijského výboru, chcel som vytvoriť športovú organizáciu nezávislú od politickej vôle a nálad niektorých jednotlivcov. A to sa mi, samozrejme, nepodarilo, pretože vo výbore musela byť väčšina, a tú som nemal. Vtedy som videl, ako je všetko previazané a prepojené s politikou, pretože v stávke je veľmi veľa, a to nie je miesto pre mňa.
Zdá sa, že také spojenie neexistuje na svetovej športovej scéne, kde je názov vašej spoločnosti dokonca výraznejší ako „Mercedes“. Je to tiež dobrý marketing?
Investujeme stovky miliónov eur do celosvetových podujatí. Sme globálna spoločnosť, ktorá sa potrebuje na svetovej scéne presadiť ako dôveryhodná, ako existujúca. Vlastne to nie je šport, je to len forma marketingu.
Hovoríte, že zostane pre ľudí a krajinu, ale pod menom Philip Zepter, nie Milan Janković. Nedávno ste v Banjaluke povedali, že človek nemôže uniknúť svojim koreňom. Nezriekli ste sa ich nepriamo zmenou mena a naviazaním svojej podnikateľskej identity na iné časti sveta?
Meno človeka nie je zárukou ničoho. Mimochodom, meno Zepter znamená palica alebo žezlo (z gréckeho slova skeptron). Je to jeden zo symbolov vládnutia, symbol moci a suverenity. Ak je meno znamením, som hrdý na to, že moc a nezávislosť sa spájajú s mojou spoločnosťou. O to som bojoval. Zmena mena bola racionálnym rozhodnutím a nič som pre ňu neobetoval. Som denne prítomný a aktívny v Srbsku, Republike srbskej, je to evidentné - budujem a prispievam, podporujem a poskytujem dotácie. Napokon, rozhodnutie zmeniť meno a priezvisko bolo celkom spontánne, pretože sme sa stotožňovali s naším dielom - „Zepterom“, na ktorom sme do tej doby pracovali 15 rokov vo dne v noci.
Bolo jednoduché zmeniť podnikateľskú filozofiu aj prostredie v roku 1980, keď ste odišli do Viedne, zo socialistickej do kapitalistickej krajiny?
Strávil som šesť mesiacov ako stážista v rakúskej firme a uvedomil som si, že je ľahké prispôsobiť sa lepším podmienkam. Dobre regulované podnikateľské prostredie si nevyžaduje žiadne machinácie, ako napríklad hľadanie právnych medzier, politickú podporu... Videl som šancu na dôstojnú prácu, preto som sa rozhodol zostať.
Do akej miery bola kľúčom k vášmu globálnemu obchodnému úspechu rýchlosť vašej adaptácie na nové podmienky? A zohrala v tom nejakú úlohu srbská vzdorovitosť, vzhľadom na to, že niektorí vaši bývalí kolegovia vás „odprevadili“ plní nedôvery a zlomyseľnosti?
Neviem, ako sa moji kolegovia cítili, keď som sa presťahoval do Viedne. Nikto si nevedel predstaviť, čo dosiahnem. Ani ja. Rozhodol som sa zostať so skromnými ambíciami - zarobiť a ušetriť 100 000 nemeckých mariek. Keď sa nad tým zamyslím, všetko sa to začalo mojou túžbou uvoľniť a otestovať svoj tvorivý potenciál, ktorého som si bol vedomý, v normálnom, demokratickom, predovšetkým dobre regulovanom a, povedal by som, spravodlivom prostredí. Vo férovej hre, na cudzom ihrisku. A podarilo sa mi to. S veľkou dávkou práce a trpezlivosti.
Objavili sa v tejto férovej hre nejaké ilúzie alebo neférové ťahy, ktoré vám sťažili dosiahnuť víťazstvo?
V mnohých krajinách som strávil viac ako rok vyjednávaním o zavedení do zákona môjho dovtedy jedinečného priameho marketingu v predaji. Napríklad vo Francúzsku. V tejto krajine vyvoláva nevôľu už samotný pojem zdravá strava. Chutné - áno, ale zdravé? Veľkej globálnej spoločnosti, ktorá mala na tento typ podnikania povolenie, bola trikrát pozastavená činnosť. Nehovoriac o povinnostiach spoločnosti voči zamestnancom. Preto sme mali veľkú firmu na Champs-Élysées, obchod na najrušnejšej ulici Saint-Germain-des-Prés. A potom, po rokoch presviedčania regulačných úradov, sa zrazu môj priamy marketing používal na predaj všetkého, od spodnej bielizne po umenie a autá. Myslím, že Francúzsko bolo poslednou krajinou v Európe, kde sa otvoril obchod so zdravou výživou.
Svoj prvý podnikateľský krok ste urobili s hrncami na varenie . Ako ste prišli na nápad vytvoriť nový typ výrobku, ktorý už každá domácnosť má, a to za oveľa nižšie ceny, ako sú tie vaše?
"K môjmu podnikateľskému úspechu prispelo mnoho faktorov. Jedným z nich je nepochybne schopnosť poznať okolnosti, dôsledky, ktoré sú nepopierateľné, a nájsť riešenia na ich zvládnutie. Teda rýchlosť adaptácie. Mimochodom, toto je tiež jedna z definícií inteligencie. Neexistujú večne aktuálne pojmy ani večne aktuálne statky. Existujú len dobre (alebo zle) premyslené obchodné koncepcie. A absolútna oddanosť svojej myšlienke, vytrvalosť, pracovitosť. Keď som začal podnikať, existovali stovky výrobcov, ktorí predávali hrnce na varenie. Hoci ma vyhlásili za kráľa hrncov, Der Midas der Töpfe, od samého začiatku som predával kuchynský riad s overenými vlastnosťami, chránený mnohými patentmi. Dnes však stovky malých, veľkých, skutočných či fiktívnych firiem predávajú riad úplne beztrestne, bezohľadne, s falošnými tvrdeniami o kvalite totožnej s tou našou. Mne tie reklamy pripadajú ako starý film, ktorý som sám vytvoril pred 40 rokmi. Netreba zabúdať, že všetky súčasné materiály sa objavili až po našom nerezovom riade."
Predali ste viac ako 20 miliónov hrncov, ale tvrdíte, že ste nezbohatli na ich predaji, ale na spôsobe života. Trváte na tom, že ste nezbohatli na predaji ilúzie, že všetky jedlá pripravené vo vašich nádobách sú zdravé, čomu mnohí ľudia uverili vďaka dobrému marketingu?
Jeden z najdôležitejších marketingových princípov znie: ľudia nekupujú veci/tovary, ale emócie - prezentáciu seba samých, svojich túžob a emócií. Všetci máme jednu univerzálnu potrebu a túžbu: žiť dlhšie, byť zdraví, aby naša mladosť a krása vydržali čo najdlhšie. Celá moja filozofia podnikania a všetky výrobky spoločnosti Zepter napĺňajú tieto prvotné ľudské potreby a túžby. Nepredávame teda ilúziu, pretože všetky naše výrobky sú hmatateľné, overiteľné a skutočne fungujú. To je dôvod, prečo sme na trhu tak dlho. Ľudí nemôžete klamať dlhodobo.
Je to overiteľné, pokiaľ ide o princíp prípravy zdravých potravín?
Pred spoločnosťou Zepter nebol žiadny predaj kuchynského riadu založený na princípe prípravy zdravých jedál. Dokonca ani americká spoločnosť, ktorá predávala oceľový kuchynský riad nižšej technickej kvality ako Zepter a v ktorej som bol úspešným manažérom a niekoľko rokov jedným z riaditeľov, nikdy nespomenula pojem nutricionizmus - ako návyk, na ktorom je založený predaj. A to nám bolo veľmi blízke, takže sme našim predajným poradcom neustále poskytovali prostriedky na zlepšenie pomocou nových vedeckých poznatkov. A nielen to! V každej svojej firme alebo predajni som zamestnával odborníka na výživu, aby dával klientom odporúčania a tiež aby s nimi viedol konštruktívne rozhovory o ich zdraví vo všeobecnosti, vzhľadom na to, že väčšina týchto odborníkov na výživu boli lekári. Chcel by som len pripomenúť, že do roku 2000 som mal spoločnosti v 51 svetových metropolách. V akej realite žijete, ak si myslíte, že zdravá strava alebo znečistenie životného prostredia sú ilúzie? Všetko bolo rovnaké aj pred 40 rokmi, len niektorí ľudia si to uvedomili včas, niektorí neskôr a niektorí nikdy.
Realita v Srbsku je ale taká, že mnohí ľudia si nemôžu dovoliť drahé potraviny na prípravu zdravých jedál...
Zdravie je to najcennejšie a jedlo by malo byť vašou medicínou. Význam potravín pri prevencii, ale aj pri liečení z akejkoľvek choroby je známy už od staroveku. Na základe toho som sa snažil ľuďom objasniť konkrétne okolnosti podložené vedeckými poznatkami a faktami. Náš úspech to dokázal, zmenil nás, s ním sme sa stotožnili a prepojili a hrnce boli len nástrojom, ktorý umožnil, aby sa tento zmysel naplnil, realizoval.
Boli hrnce nástrojom na získanie vášho prvého milióna? Koľko miliárd dolárov alebo eur je teraz na účtoch vašich spoločností? Teraz máte aj iné produkty a časopis Forbes vás vyhlásil za najbohatšieho Srba, pričom váš majetok odhadol na približne sedem až deväť miliárd dolárov.
Rád by som časopisu Forbes veril. Hodnotenie je na nich. Ja som už dávno prestal počítať, čo je zároveň cnosťou aj slabinou všetkých veľkých podnikateľov. Viem len to, že v Srbsku som poskytol viac ako 85 miliónov eur na kultúru a investoval viac ako 250 miliónov eur do podnikania, všetko zdokladované do posledného eura. S manželkou patríme k ľuďom, ktorých na svete nie je veľa. K tým, ktorí do kultúrnych inštitúcií investovali seriózne peniaze. Nesmieme zabudnúť, že zemunské divadlo bolo schátrané, zaplavené trhovými stánkami. Potom však vzniklo divadlo Madlenianum, ktoré sa stalo váženou inštitúciou v Srbsku. Bol to veľký projekt, stál veľa peňazí, a ak sa pýtate, čo sme tým získali, odpoveď znie - nič materiálne, ale v duchovnom zmysle veľa. Dáva to zmysel života mojej manželky a ona ho stále z celého srdca podporuje. Preto každý rok vyťahujeme z vrecka asi jeden a pol milióna eur, aby sme ho udržali v činnosti. Neviem, či sa toto započítava do hodnotenia magazínu Forbes.
Aký je recept na váš úspech v podnikaní, sú to vedomosti alebo podnikateľská intuícia, a existuje úspech bez neúspechu?
Základným znakom spoločnosti Zepter je ľudskosť. Je „tajomstvom“ nášho globálneho úspechu a jej jazyku už 40 rokov rozumie viac ako 85 miliónov používateľov na celom svete, v rôznych národoch a kultúrach, v 56 krajinách sveta. Mnohé o našej spoločnosti sa považovalo za tajomné, ale to, čo sme robili, bola tá najjednoduchšia vec: navrhli sme, rozhodli sme sa pre nový, dovtedy neznámy marketingový a predajný systém, zdokonalili sme ho, potom sme do tohto projektu investovali sami a - uspeli sme! A po celý ten čas sa diali udalosti jedna za druhou, stretnutia, služobné cesty, tisíce intenzívnych diskusií s mnohými výnimočnými ľuďmi. Zmenili sme svet okolo nás, ale aj seba. Náš úspech to dokázal, zmenil nás, spojil a prepojil.
Neodpovedali ste na otázku o zlyhaniach. Považujete investovanie na Ukrajine, kde vaše podnikanie zaniklo, za neúspech? Nebola vaša podnikateľská intuícia schopná predvídať vojnu a o koľko peňazí ste prišli?
Obchod na Ukrajine úplne nezanikol. Dúfame v rýchle ukončenie vojny a koniec tejto veľkej tragédie. Stratili sme veľa, ale svoju povesť a dôveru zákazníkov na Ukrajine sme budovali celé desaťročia a nemienili sme sa vzdať len tak ľahko. Nevraživosť medzi oboma národmi bola veľmi viditeľná, ale bežný život stále prebiehal v akejsi harmónii. Koniec koncov, vďaka našej celosvetovej prítomnosti nás neminula žiadna vojna, žiadna inflácia. Myslím si, že ani veľkí hráči na politickej scéne nepredpokladali vojnu takéhoto rozsahu. Moja intuícia je vitálna, konštruktívna, nie deštruktívna - prežijeme aj toto!
Ako robíte obchodné rozhodnutia a mali ste pri niektorých z nich podporu politikov? Nemyslím len v Srbsku, ale na celom svete, kde je všetko spojené s politikou vrátane obchodu.
Nikdy nikde. Stretnutia boli, áno, ale až vtedy, keď som už bol známy. Žiadne rozhovory o práci alebo podpore sa nekonali. Keď sa nad tým zamyslím, je to jeden z kľúčov k úspechu - robím vlastné obchodné rozhodnutia a koncepcie, absolútne nezávisle.
Je to kvôli vašej nezávislosti, že vás niektorí politici v Srbsku označili za zločinca a obvinili vás, že ste v 90. rokoch predávali zbrane a nie hrnce? Zraňujú vás takéto obvinenia?
Tieto absolútne lži ma nezraňovali, pretože bolo jasné, že nič z toho nie je pravda, a tiež sa vedelo, kto a prečo to tvrdí. Ak nie ste schopní objasniť motív, potom je motívom biznis. Neúspešný a odsúdený srbský politik a slaboduchý vydierač z medzinárodnej mimovládnej organizácie. Ale poškodilo to moju manželku, ktorá sa už vtedy hlboko angažovala vo svojich charitatívnych a kultúrnych projektoch - Fond „Madlena Zepter“, Madlenianum, Galéria Zepter, Múzeum Zepter. Podal som žalobu a americký súd bez dokazovania rozhodol, že to všetko bolo ohováranie.
Nemáte dobrú mienku o politikoch, ale zúčastnili ste sa na protestoch v Belehrade, ktoré trvali niekoľko mesiacov, po boku Zorana Đinđića. V Srbsku dnes ľudia opäť protestujú proti súčasnej vláde a na protestoch sa zúčastňujú aj študenti. Pripojili by ste sa k nim aj dnes?
Podporujem protesty ako posledný pokus o riešenie problémov, najmä ak sú ohrozené základné práva a existenčné princípy a inštitúcie ich nemôžu alebo nechcú riešiť. Ak sa základné požiadavky v inštitúciách nevyriešia, potom sú protesty legitímnym spôsobom nátlaku. Ak sa na protesty nereaguje, ďalším krokom sú blokády. Ak sa ani potom nič nezmení, bude nasledovať povstanie, a to by sa nemalo a nesmie stať. Je to zodpovednosť výkonných orgánov, ktoré si musia byť vedomé svojho konania alebo nekonania. Som presvedčený, že výkonná moc si uvedomuje sled udalostí. Podporujem protesty proti znečisťovaniu, predovšetkým vzduchu, vody a potravín. Žijeme v plynovej komore. Prijímame do seba toľko jedov, že sú ohrozené aj naše životy. Nehovoriac o fyzickom a duševnom zdraví. Pri tejto príležitosti, a to je v tejto chvíli najdôležitejšie, by mali vystúpiť všetci, výkonná moc aj opozícia. Všetci sme rovnako ohrození, hoci si možno neuvedomujeme hrozivé dôsledky. Nikto nemôže uniknúť znečisteniu. Toto nebezpečenstvo, ktoré nezmizne, musí byť všetkým jasné. Riešenia existujú, ale niekto ich musí realizovať.
Práve ste zopakovali to, čo ste nedávno povedali na jednom zhromaždení, že žijeme v plynovej komore. Uvedomujete si, že mnohí si to vyložili tak, že využívate strach ľudí, aby ste zarobili peniaze predajom vašich čističiek vzduchu?
Povedal som pravdu, pretože práve teraz dýchate vzduch, ktorý je pravdepodobne jedným z najviac znečistených na svete. Predstavitelia verejných funkcií, teda úradov, by mohli byť trochu ústretovejší a vypočuť si, že tento problém sa dá riešiť. Štát môže kúpiť 200 000 čističiek vzduchu a nainštalovať ich do každej kancelárie, do každého domu, v Bore, v Čačaku, všade tam, kde je vzduch znečistený. Podmienky sa potom dramaticky zlepšia. A po všetkých týchto známych skutočnostiach som obvinený z propagácie znečisteného ovzdušia s cieľom predať čističky. Drvivá väčšina sveta si uvedomila, že čistenie vzduchu nemá alternatívu. Mnohí začali masovo vyrábať čističky vzduchu. Najmä po vypuknutí epidémie Covidu, keď sa zistilo, že sa neprenáša len dotykom, ale oveľa viac vzduchom. Robí sa to preto, lebo je to výnosný biznis, ale aj ako snaha tento problém čo najlepšie vyriešiť.
V podnikaní ste dosiahli takmer všetko. Ponorili by ste sa do politických vôd, možno aby ste vyriešili problém znečistenia, alebo si stále myslíte, že by to pre vás bola degradácia?
Áno, povedal som to. Aby som bol úprimný, nielen degradácia, ale myslím si, že z môjho pohľadu by bolo angažovanie sa v politike, najmä na vyššej úrovni, ako som povedal, ponížením. Niektoré veci však vždy treba zmeniť, bez ohľadu na systém, krajinu, režim, veci vždy môžu byť lepšie a mali by byť lepšie. Nezúčastnil by som sa na tom priamo, ale ako akási morálna podpora. Moje úspechy v podnikaní sú väčšie ako akákoľvek funkcia alebo postavenie v politike. A to najmä preto, že viem, že by som nemohol nič zmeniť.
Je tento názor založený na vašich skúsenostiach z olympijského výboru, ktorý ste rýchlo opustili, napriek tomu, že ste boli športový nadšenec ?
Na základe toho, ale aj na základe mentality našich ľudí. Je dobré, že sa to stalo na tejto úrovni, preto hovorím - už nikdy viac. Žiadna verejná funkcia, kde by som bol závislý na „periférii“, teda na ľuďoch, ktorým nezáleží na všeobecnom záujme, len na svojom, a to takýmto neprijateľným spôsobom. Keď som nastúpil do Olympijského výboru, chcel som vytvoriť športovú organizáciu nezávislú od politickej vôle a nálad niektorých jednotlivcov. A to sa mi, samozrejme, nepodarilo, pretože vo výbore musela byť väčšina, a tú som nemal. Vtedy som videl, ako je všetko previazané a prepojené s politikou, pretože v stávke je veľmi veľa, a to nie je miesto pre mňa.
Zdá sa, že také spojenie neexistuje na svetovej športovej scéne, kde je názov vašej spoločnosti dokonca výraznejší ako „Mercedes“. Je to tiež dobrý marketing?
Investujeme stovky miliónov eur do celosvetových podujatí. Sme globálna spoločnosť, ktorá sa potrebuje na svetovej scéne presadiť ako dôveryhodná, ako existujúca. Vlastne to nie je šport, je to len forma marketingu.
O koľko chudobnejšia by bola vaša súčasnosť a budúcnosť bez vašej dcéry Emy?
Rodina je najdôležitejšia, nič sa jej nevyrovná a Ema je náš najväčší poklad.
Gates a ja
Rád sa porovnávate s Billom Gatesom a tvrdíte, že ste svoju prvú miliardu zarobili rýchlejšie ako on, presne tri roky po vstupe do sveta podnikania, v roku 1989. Neľutuje Milan Janković, že nevstúpil do sveta Billa Gatesa, ale Philipa Zeptera?
Toto porovnanie s Gatesom som použil v jednom rozhovore už dávno. A je úžasné, ako si to všetci pamätajú. Je pravda, že so štartovacím kapitálom päťdesiattisíc som o štyri roky neskôr zarobil svoju prvú miliardu nemeckých mariek. To bolo dovtedy a ešte dlho potom neslýchané. Ako príklad som použil Billa Gatesa, pretože jeho vzostup bol v tom čase nevídaný. Ale pointa môjho posolstva bola takáto: ľahšie je sa niekam dostať ako sa tam udržať! Takto sa meria sila spoločnosti a hodnota úspechu. Mrzí ma, že som sa nezapojil do vtedajšej „technológie“, do Gatesovho podnikania. Neľutujem, nikdy neľutujem a nepozerám sa späť, ak niečo pominulo, nemám na to čas, pozerám sa len dopredu. A ako veľmi podobne alebo odlišne som vyzeral v porovnaní s ním - to bola vec okolností. Keď mal on 17 rokov, písal na počítači, a keď som mal 17 rokov ja, prvýkrát som naživo videl televízor v kultúrnom dome v Kozarskej Dubici. Podľa mňa je podnikateľská intuícia, ako aj akákoľvek tvorivosť, niečo, s čím sa človek narodí, a tento duch a pud sa nedá uhasiť do konca života. Predstavivosť je nekonečná.
Rodina je najdôležitejšia, nič sa jej nevyrovná a Ema je náš najväčší poklad.
Gates a ja
Rád sa porovnávate s Billom Gatesom a tvrdíte, že ste svoju prvú miliardu zarobili rýchlejšie ako on, presne tri roky po vstupe do sveta podnikania, v roku 1989. Neľutuje Milan Janković, že nevstúpil do sveta Billa Gatesa, ale Philipa Zeptera?
Toto porovnanie s Gatesom som použil v jednom rozhovore už dávno. A je úžasné, ako si to všetci pamätajú. Je pravda, že so štartovacím kapitálom päťdesiattisíc som o štyri roky neskôr zarobil svoju prvú miliardu nemeckých mariek. To bolo dovtedy a ešte dlho potom neslýchané. Ako príklad som použil Billa Gatesa, pretože jeho vzostup bol v tom čase nevídaný. Ale pointa môjho posolstva bola takáto: ľahšie je sa niekam dostať ako sa tam udržať! Takto sa meria sila spoločnosti a hodnota úspechu. Mrzí ma, že som sa nezapojil do vtedajšej „technológie“, do Gatesovho podnikania. Neľutujem, nikdy neľutujem a nepozerám sa späť, ak niečo pominulo, nemám na to čas, pozerám sa len dopredu. A ako veľmi podobne alebo odlišne som vyzeral v porovnaní s ním - to bola vec okolností. Keď mal on 17 rokov, písal na počítači, a keď som mal 17 rokov ja, prvýkrát som naživo videl televízor v kultúrnom dome v Kozarskej Dubici. Podľa mňa je podnikateľská intuícia, ako aj akákoľvek tvorivosť, niečo, s čím sa človek narodí, a tento duch a pud sa nedá uhasiť do konca života. Predstavivosť je nekonečná.
